Môj manžel si nejako nechce priznať, že je otec rodiny, takže často vyráža po práci za zábavou so slobodnými kolegami. Strašne mi to vadilo, aj kvôli deťom, ktoré sa vždy na otca tešili, ale nedočkali sa ho. Raz, keď som bola obzvlášť naštvaná, som sa zverila jeho kamarátovi, s ktorým to medzi nami už nejaký čas iskrí. Nič medzi nami nie je, ale odvtedy si píšeme, kedykoľvek manžel nie je doma. Strašne ma to nabíja a prestala som manžela riešiť…
Manžel sa zamiloval do našej susedky. Mám strach, že to nedopadne dobre
Sme s manželom skoro desať rokov, z toho šesť sme manželia, máme tri malé deti. Vždy sme si rozumeli a máme sa stále radi, ale je tu jeden problém. Manžel, ktorý je o trošku mladší ako ja, má jednoducho pocit, že má stále dvadsať, a tak sa často vyráža baviť mimo domova.
Manžel chce držať krok so slobodnými kolegami
Nie je v tom iná žena, jednoducho chodí s kolegami pariť. Jeho kolegovia sú väčšinou ešte slobodní chlapci, takže pre nich samozrejme nie je problém ísť po práci niekam na pohárik, ktorý sa často pretiahne cez polnoc. Manžel je ale v inej situácii, má doma rodinu s deťmi, ale odmieta si to priznať. Takže pokojne 3-4x týždenne príde až v noci. Ani toľko nepije, ale jednoducho nie je doma. Strašne ma to štve, naše deti sa na neho koľkokrát tešia, keď príde z práce, a on už napríklad napíše alebo zavolá, že je na ceste domov, ale tá cesta sa pretiahne na šesť hodín a dorazí zase až po polnoci, keď už deti , samozrejme sklamané, dávno spí a ja som hnevy bez seba.
Pritom keď už je doma, tak je veľmi fajn, kúpili sme si dom, na ktorom veľa pracuje, deťom sa venuje a dokáže sa o nich výborne postarať, keď sme boli na dovolenke, tak bola úplná pohoda, ale jednoducho nevydrží byť s nami doma . Ešte keby vyrazil napríklad raz týždenne, tak by som to chápala, že si potrebuje trochu oraziť, ale toto je už pomaly každý druhý deň. Už sa za to ani neospravedlňuje, robí akoby nič, jednoducho dorazí, kedy chce, bez ohľadu na to, že vie, že mi to vadí a že naňho napríklad deti čakajú.
Nedávno to skutočne vygradovalo, deti sa zase pýtali, či príde otec, tak som manželovi volala, a on mi povedal, že je za pol hodiny doma. Dorazil až skoro nad ránom. Bola som z toho tak vytočená, že som na druhý deň (to mimoriadne prišiel včas) išla večer von sama, jednoducho som povedala, že idem von, a odišla som. Deti boli radi, že majú doma otca, a ja viem, že on sa o nich vie výborne postarať, takže som nemala žiadne obavy.
Jeho správanie ma zblížilo s jeho kamarátom
Zišla som sa s jedným jeho kamarátom, s ktorým to medzi nami už nejaký čas iskrí, ale nikdy sme spolu nič nemali. On je tiež ženatý a má dieťa. Vždy som ho preto brala skutočne ako kamaráta, aj keď som si uvedomovala tú chémiu medzi nami. Ani on nikdy s ničím nezačal. Ale tentoraz, ako som bola naozaj rozčúlená a zverovala som sa mu s tým, ako ma manžel štve, tak ma zrazu pobozkal. Nebolo mi to nepríjemné, a tak sme pokračovali, až na poslednú chvíľu som to zarazila, práve s ohľadom na jeho rodinu (na manžela som v tej chvíli ani nepomyslela, skôr som si pripomenula kamarátovu manželku, ktorú celkom dobre poznám).
A odvtedy si s kamarátom píšeme, kedykoľvek je môj manžel preč. Je to hrozne vzrušujúce a dokáže ma to rozptýliť natoľko, že ani nie som na manžela naštvaná, keď opäť nedorazí z práce domov. Mám taký uspokojivý pocit, že som sa mu pomstila, zároveň sa mi ten kamarát naozaj páči. Ale pritom medzi nami nič nie je, ale naše správy dokážu byť niekedy celkom horúce. Ale úplne najpríjemnejšie pre mňa je, že sa mi niekto venuje, že sa o mňa niekto zaujíma.
Ako neveru to neberiem a rozvádzať sa nechcem, máme s manželom krásny dom, deti ho majú rady a on je tiež, verím, že má rád aj mňa, a aj ja ho mám rada, ale jednoducho ešte asi nedorástol do nejakej zodpovednosti. Trebárs to ešte príde, neviem, prestala som to riešiť. Snažím sa na manželovi vidieť jeho klady, a inak si to vynahradzujem písaním s jeho kamarátom. Zatiaľ mi to tak vyhovuje a nemám v úmysle to meniť.
