Dnešné mimoriadne rokovanie Poslaneckej Snemovne, ktoré je zvolané na večernú hodinu, má jediný bod rokovania. Tým je „Informácia vlády, ako riešiť rastúce ceny potravín“. Aj keď sa očakáva búrlivá debata, oba tábory sa zhodnú na tom, že je to problém, ktorý treba urgentne riešiť. Šialené ale je, že rovnako ako v prípade umelo navyšovaných marží pohonných hmôt, tak aj v prípade rapídneho nárastu cien potravín sa nájdu poľnohospodári, ktorí marže navyšujú umelo iba za účelom svojho zisku. Tak ako firma Rabbit z Trhového Štefana, ktorá marža zvýšila až trojnásobne. Vyplýva to z interného dokumentu firmy, ktorý má Ekonomický denník k dispozícii.
Ceny potravín rapídne rastú. Niekedy za to ale nemôže rásť cien energií, ani vojna na Ukrajine. Mnohí výrobcovia si marže pri základných potravinách zvyšujú umelo. A to až do tej miery, že konečná cena prekoná tú výrobnú o trojnásobok. To je aj prípad spoločnosti Rabbit z Trhového Štefana. Ekonomický denník získal interný dokument, ktorý to dokazuje.
V dokumente s poznámkou „pre vnútornú potrebu spoločnosti RABBIT“ sa ukazuje, že hoci sa výrobné náklady za rok 2021 príliš od tohto roku nelíšia, marže, ktoré spoločnosť nasadila pre rok 2022, prinesú spoločnosti až dvojnásobné zisky.
Interný dokument firmy Rabbit, ktorý dokazuje, aké vysoké marže na základné potraviny si spoločnosť nasadila. Zdroj: Rabbit
Z interného zdroja sme navyše získali informáciu, že čo sa týka energií, má firma fixované ceny v prípade elektriny do roku 2025 av prípade plynu do roku 2027. Na rast cien energií sa teda Rabbit nemôže vyhovárať. To isté platí u pohonných hmôt, kedy náklady na LTO stúpli iba o 0,11%.
Ekonomický denník niekoľkokrát spoločnosť Rabbit oslovil, aby vysvetlila, z akého dôvodu dochádza k takému vysokému navýšeniu cien. Naše otázky zostali bez odpovede.
Spýtali sme sa preto na Ministerstve poľnohospodárstva, či o probléme navyšovaných umelých marží poľnohospodárov vedia, a akým spôsobom chcú proti takémuto nekalému konaniu postupovať.
„Ministerstvu poľnohospodárstva neprináleží komentovať interné dokumenty súkromných firiem. Všeobecne Vám môžeme povedať, že minister poľnohospodárstva Zdeněk Nekula sa usiluje o to, aby bola v Snemovni čo najskôr prijatá novela zákona o významnej trhovej sile. Tento zákon je veľmi dôležitý pre to, aby ÚOHS mohol kontrolovať, či nedochádza k zneužitiu významnej trhovej sily na vertikále potravinového reťazca, teda na akejkoľvek úrovni poľnohospodár-potravinár-obchodník,“ hovorí hovorca ministerstva poľnohospodárstva Vojtech Biely.
Energetická kríza a vojna na Ukrajine ako zástupný problém
Situácia je ale neúnosná a kvôli tomu sa dnes stretnú vo večerných hodinách poslanci na mimoriadnej schôdzi. Podľa informácií z kuloárov sa na túto tému chystajú ako poslanci vládnej koalície, tak tí opoziční, ktorí nechcú nechať na vláde niť suchú.
Opozícia súčasnej vláde vyčíta, že namiesto toho, aby sa, ako v iných vyspelých krajinách, snažila kompenzovať podnikateľom výrazný nárast nákladov, predovšetkým energií, a znížila tak vplyv zdražovania potravín na slovenských občanov, napríklad znížením DPH, alebo zastropovaním marží v obchodných reťazcoch, iba len analyzuje a vyhodnocuje.
Obe strany si ale uvedomujú, že veľkým problémom je práve umelé zvyšovanie marží poľnohospodárov, ktorí sa schovávajú za energetickú krízu či vojnu na Ukrajine. Ďalej potom presunúť dotácie k tým, čo naozaj niečo produkujú, a nie ich prideľovať tým, ktorí podnikajú za účelom inkasa dotácií a to správnym nastavením parametrov aktívneho poľnohospodára.
Duálna štruktúra českého poľnohospodárstva (tj väčšinu pôdy obhospodarujú veľké právnické osoby s nízkym percentuálnym podielom na celkovom počte poľnohospodárskych subjektov) sa odráža v tom, ktoré podniky čerpajú najviac dotácií. Podľa dostupných informácií dokonca prevažnú väčšinu – 90 percent – všetkej pomoci dlhodobo čerpá iba pätina najväčších podnikov. Medzi ne patrí aj vyššie spomínaný Rabbit z Trhového Štěpánova.
„Žiadam ministra poľnohospodárstva, aby prestal hájiť agrobaróny a začal konečne myslieť na ľudí a prišiel so skutočne účinnými opatreniami, ktoré spomalia rast ceny potravín,“ vyzýva ministra poľnohospodárstva Tomáš Prouza, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR.
Obchodníkov a ich marží sa zastáva: „Pane ministrovi by som rád pripomenul, že marža sa nerovná v žiadnom prípade zisk. Celá Európa rieši problém vysokého tempa rastu cien potravín, len my preverujeme, či je rovnomerné rozloženie marží v potravinovom reťazci. Ministerstvo by malo jednoznačne povedať, čo je jeho cieľom. Ak je to ochrana záujmu spotrebiteľa, tak by sa mal pán minister vrátiť k svojmu sľubu na zníženie DPH na potraviny, ktorý úplne vyšumel, prípadne skutočne účinne osekať zbytočné dotácie veľkým poľnohospodárom a ušetrené peniaze použiť na zníženie nákladov tých výrobcov potravín, ktoré drvia vysoké ceny energiou,“ hovorí Prouza a pokračuje:
„Z doterajších vyjadrení pána ministra bohužiaľ vyplýva, že jeho cieľom je namiesto ochrany záujmu občanov tejto krajiny umelé navyšovanie ziskov veľkých poľnohospodárov, ktorí pritom vlani vykázali tretí najvyšší zisk v histórii,“ kritizuje postoj ministerstva poľnohospodárstvo Tomáš Prouza.
S čím ide minister poľnohospodárstva do Snemovne
Minister poľnohospodárstva sa na mimoriadnu schôdzu starostlivo pripravuje. Ekonomický denník získal informácie, s čím pred poslancov predstúpi.
„V súčasnej kríze sa naplno ukazuje, že potrebujeme odolný systém produkcie potravín a taký môže byť iba za predpokladu, keď sú odolné všetky články potravinového reťazca. Potravinové systémy všeobecne sú značne zraniteľné pri kombinácii faktorov, ktorým čelíme v súčasnej dobe. Enormný nárast cien vstupov – najmä energií, pohonných hmôt, kŕmnych zmesí, hnojív a vstupných surovín na výrobu potravín o desiatky až stovky percent počas posledných týždňov znamená, že obzvlášť v oblasti živočíšnej výroby hrozia problémy,“ povedal Ekonomickému denníku minister poľnohospodárstva Zdeněk Nekula.
Aké konkrétne kroky ministerstvo chystá:
Navýšenie kofinancovania Programu rozvoja vidieka z národných zdrojov na 65 % (v programovom vyhlásení vlády je 35 %) a zachovanie národných dotačných programov vo výške 5 miliárd korún, resp. ich ďalšie posilnenie o 20 miliónov korún na činnosť potravinových bánk
Vyjednanie krízového rámca pre stabilizáciu poľnohospodárskych trhov EÚ a podpora výrobcov vo výške 270 miliónov korún. Ministerstvu sa podarilo vyjednať naplnenie možnosti 200% národného kofinancovania vo výške 540 miliónov korún. Celkovo tak pôjde v rámci tohto režimu na podporu sektora ďalších 810 miliónov korún
Posilnenie rozpočtu Správy štátnych hmotných rezerv o 500 miliónov korún v oblasti potravín
Gordický uzol: Zákon o významnej trhovej sile
Zákon o významnej trhovej sile je najúčinnejším nástrojom proti nekalým praktikám na akomkoľvek stupni potravinového reťazca. Mal byť prijatý už pred rokom, ale kvôli obštrukciám v Snemovni je stále v prvom čítaní.
„Vláda v najkratšom možnom termíne prepracovala jeho znenie do podoby zodpovedajúcej povinnosti transpozície európskej smernice, v súčasnej dobe je bohužiaľ stále blokovaný opozíciou v rámci 1. čítania. Jeho prijatie zásadným spôsobom spriehľadní vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi v potravinovom reťazci a zaistí ochranu slabších oproti silnejším podľa jasných obratových kritérií,“ uzatvára minister poľnohospodárstva Zdeněk Nekula.
